Počas procesu projektovania a realizácie väčšinový podiel práce spočíva na koordinátorovi projekčných prác, ktorý zároveň pôsobí ako manažér projektu s technickým zastúpením a zameraním na horné stavby. V projekte Downtown Yards je ním Jaroslav Ficek zo štúdia GFI, ktorý spolu so všetkými manažérmi a členmi tímu tvorí súdržný a funkčný celok, kde každý prispieva svojou odbornosťou k úspešnému naplneniu cieľov projektu. Okrem spomínaného sa spolupodieľa na vytváraní zadaní pre jednotlivé stupne projektu, rieši zmeny, interne koordinuje práce kolegov v stavebnej výrobe a dohliada na projekčný proces.
1. Čo bolo najzaujímavejšie alebo najinšpiratívnejšie na práci na tomto projekte?
Transformácia priestoru bývalého zanedbaného priestoru administratívnej budovy a priľahlých budov rafinérie, ktorá bola bombardovaná počas 2. svetovej vojny. Nevyužitý priestor sa už onedlho zmení na živú a funkčnú zónu a komunitu. Vzniknuté objekty budú tvoriť vstupnú bránu do nového bloku a spolu s ostatnými stavbami vytvoria dlho pripravovaný veľkomestský bulvár a kompaktnú blokovú štvrť územia Mlynské nivy.
2.Čím je podľa vás konštrukcia Downtown Yards jedinečná oproti iným projektom?
Projekt DY je jedinečný v tom, že to nie je solitérny objekt zasadený do mestskej zástavby, ale sú to polyfunkčné súbory stavieb, ktoré zabezpečujú kompletnú občiansku vybavenosť, ktorá sama o sebe dáva predpoklad kvalitného bývania a života v komunite. Nájdete tu obchodné priestory s voľnými dispozíciami, reštaurácie, potraviny, funkčný vnútroblok so zeleňou s oddychovými zónami, modernú drevostavbu škôlky, community hub, podzemné garáže a iné výhody bývania v tzv. “downtowne”.
3. Boli použité nejaké inovatívne materiály alebo technológie? Ak áno, ktoré?
O inovatívnych materiáloch by viac vedeli povedať kolegovia architekti, ale môžeme konštatovať, že sme navrhli budovy z udržateľných a recyklovateľných materiálov. Budovy majú efektívne moderné dispozície bytov s priestrannými veľkými sklenenými oknami a lodžiami. Veľkými sklenenými oknami, ktoré sú natočené tak, aby slnečné žiarenie dopadalo do miestnosti a maximalizovalo preslnenie denným svetlom v miestnosti. Týmto krokom sme získali zaujímavú dispozíciu, ktorá nemá dopad na zariadenie. Získali sme trochu iný, pre niekoho zaujímavý, tvar lodžie, ktorá môže byť v nadštandarde doplnená o presklenú výplň. Veľkým plusom pre budúcich obyvateľov je, že k štandardu bytu je zabezpečená centrálna rekuperácia – výmena vzduchu.
4. Ako dlho ste pracovali na konštrukčnom návrhu a aký bol proces jeho tvorby?
Na projekte som začal pracovať o trochu neskôr ako moji kolegovia. Spomínam si, že to bolo od začiatku roku 2020, kde som začal aktualizovať dokumentáciu na územné rozhodnutie a postupne som prešiel ďalšími stupňami cez realizačný projekt až po tzv. revízie projektu.
5. Aké technické výzvy ste museli počas projektu prekonať? (napr. základy, nosné prvky, statika, environmentálne faktory)
Počas návrhu sme sa museli vysporiadať s environmentálnou záťažou územia a navrhnúť také opatrenia a tesniace hydroizolačné materiály, ktoré budú odolávať nepriaznivým účinkom zvonka počas užívania stavby. Z hľadiska statiky museli kolegovia statici nájsť riešenie v súvislosti s prenesením zaťaženia vykonzolovanej časti 2. poschodia bytových domov od Košickej a preniesť zaťaženie cez zosilnené nosné stĺpy až do základovej dosky. Na streche a v suteréne nás potrápila hustota technológií, ktorá zabezpečuje centrálnu rekuperáciu budov, centrálne chladenie budov, centrálne vykurovanie, prehustené káblové trasovanie a aj stabilné hasiace zariadenie. Z hľadiska koordinácie si dovolím tvrdiť, že projekčne prispievame k tomu, aby bol 3D model stavby maximálne koordinovaný spolu s ostatnými profesiami. A zároveň si dovolím konštatovať, že je to jeden z projektov v Bratislave, ktorý je plne zastrešený profesiami v 3D priestore. Cieľom bolo pomôcť klientovi a realizátorovi stavby lepšie pochopiť zložitosť technológií v 3D priestore a zároveň je to veľmi dobrá pomoc pri analyzovaní nedostatkov ešte pred samotnou realizáciou.
6. Ako prebiehala spolupráca s architektmi a ďalšími odborníkmi pri návrhu konštrukcie?
Proces by som rozdelil do troch kategórií, ktoré sa opakujú s každým novým zadaním:
- Stretnutia, ktoré boli na začiatku kľúčové, nakoľko pomáhajú vytvoriť vzájomné porozumenie všetkých zúčastnených a stanoviť jasné smerovanie – tzv. zadanie projektu Cieľom bolo, zjednodušene povedané, pochopenie základných požiadaviek a cieľov projektu. Za jeden stôl tu zasadli architekti, inžinieri za klienta a ďalší odborníci.
- Architekti poskytli svoje návrhy a plány, ktoré boli následne analyzované inžiniermi za jednotlivé profesie a odborníkmi na materiály. Špecialisti na materiály zas poskytli spätnú väzbu a odporúčania na zlepšenie návrhu z hľadiska technickej realizovateľnosti a bezpečnosti.
- Koordinácia. Tá je v tomto prípade kľúčová. Počas celého procesu prebiehala aktívna komunikácia medzi všetkými zúčastnenými stranami. Architekti a inžinieri spolupracovali na integrácii technických riešení do architektonického návrhu, pričom zohľadňovali aj environmentálne a ekonomické aspekty.
7. Aké vstupy od iných špecialistov (napr. statikov, inžinierov, odborníkov na materiály) boli kľúčové pre návrh?
Špecialisti na zakladanie stavieb a statici poskytli analýzy a výpočty, ktoré zabezpečili, že konštrukcia bude stabilná a bezpečná. Ich vstupy boli nevyhnutné pre určenie nosnosti a odolnosti materiálov voči rôznym zaťaženiam. Stavební inžinieri a špecialisti na profesijné časti zas prispeli technickými riešeniami a návrhmi, ktoré optimalizovali funkčnosť a efektívnosť projektu. Ich odborné znalosti zas pomohli pri výbere vhodných technológií a systémov. Technickí poradcovia nám poskytli špecifikácie vlastností a vhodnosti použitia rôznych materiálov, čo nám zas umožnilo výber tých najvhodnejších pre daný projekt. Ich odborné rady zabezpečili, že použité materiály budú spĺňať požiadavky na nielen na kvalitu, udržateľnosť ale aj bezpečnosť obyvateľov. Environmentálni špecialisti sa postarali o to, že projekt bude v súlade s environmentálnymi normami a predpismi.
8. Na ktorý konštrukčný prvok alebo riešenie ste obzvlášť hrdí?
V prvom rade som hrdý na to, že sa nám podarilo vyriešiť a navrhnúť konštrukcie tak, aby sa zmestili všetky technológie a rozvody, ktoré klient v podstate ani neuvidí, nakoľko sú schované za protihlukovými stenami alebo sú umiestnené v suteréne. Moderné objekty sú „nabité“ modernými technológiami, čo je pre nás technikov veľká výzva zamaskovať ich tak, aby nenarušili architektonický dojem a estetiku stavby a priestoru.
9. Ako ste pristupovali k návrhu nosných systémov a základov?
K návrhu nosných systémov pristupovali odborní špecialisti, ktorí navrhli zakladanie na hĺbkových pilótach. Ako som už spomínal, nachádzame sa v históriou výrazne dotknutom území. Pred výkopovými prácami sa museli robiť pyrotechnické merania, či sa tu nenachádzajú pozostatky výbušnín z čias 2. Svetovej vojny. Kľúčovú úlohu, s ohľadom na podložie, tu zohrávali aj statici, ktorí navrhli stavby a presne vypočítali, kedy je zaťaženie dostatočné, aby sme mohli vypnúť čerpanie podzemných vôd pod základmi.
10. Aký význam mali environmentálne alebo udržateľné princípy pri návrhu konštrukcie?
Význam v používaní materiálov a technológií, ktoré produkujú menej emisií CO2, je základným cieľom udržateľnej výstavby. Samozrejme sme sa prikláňali k výberu materiálov, ktoré sú bezpečné ako pre životné prostredie, tak aj pre zdravie ľudí. Výber materiálov a konštrukčných riešení, ktoré zaručujú dlhú životnosť a minimálnu potrebu údržby, výrazne prispieva k udržateľnosti budov a podieľa sa na často skloňovanom „well-beeing“ ich obyvateľov.
