Hlavnými architektmi projektu sú Ing. arch Tomáš Molnár a Ing. arch Michal Hovančák (na fotografii hore) z architektonického ateliéru GFI, ktorí projektu venovali stovky hodín práce a diskusií s odborníkmi a špecialistami. Aké výzvy počas tohto procesu prichádzali a na čo sú najviac hrdí, si prečítajte v rozhovore s nimi.
1. Aký bol váš prvotný impulz pri navrhovaní Downtown Yards?
Michal Hovančák: Tento projekt sme začali riešiť už v roku 2018, kedy boli stanovené základné urbanistické princípy. V roku 2020 sme pristúpili k aktuálnej podobe, ktorá vychádzala z pôvodného hmotového riešenia – pokračovanie zástavby pozdĺž Košickej, nadviazanie na stavbu bytového domu Klingerka a Klingerka Office – a dotvorenie utlmeného vnútro bloku s nižšou zástavbou, ktorá reaguje na nízku zástavbu rodinných domov.
Tomáš Molnár: Dané územie vnímame ako bránu medzi downtownom Starého mesta a územím Mlynských nív. Z tohto hľadiska bolo pre nás výzvou vytvoriť súčasnú mestskú štruktúru, ale zároveň ponechať intímny charakter územia Klingerovej kolónie. Impulzom bola aj industriálna architektúra bývalej továrne Gumon, z ktorej sme si požičali veľké pravidelné okná a výrazná profilácia fasády.
2. Ako by ste opísali filozofiu tohto projektu?
Michal Hovančák: Veľmi jednoducho – ako fungujúci mestský blok vhodný pre život modernej rodiny a s dostupnými službami.
Tomáš Molnár: Filozofiou bolo vytvoriť výrazovo silný a kvalitný projekt, ktorý nadviaže na svoje okolie a prinesie do územia pridanú hodnotu, čo verím, že sa nám aj podarilo. Nadviazali sme na výškovú niveletu Košickej ulice s gradáciou smerom ku Dunaju a uzatvorili vnútroblok voči dopravným tepnám, kam sme presunuli hlavný pohyb pešiakov a cyklistov a sústredili priestory obchodov a služieb – atribúty ktoré vytvárajú priestor pre komunitný život tak, ako to je v celej zóne okolo Košickej ulice.
3. Čo robí návrh Downtown Yards jedinečným?
Michal Hovančák: Komplexnosť – vytvorili sme celý funkčný blok – mikropriestor – v rámci veľkého mesta.
Tomáš Molnár: Je to viacero faktorov ako poloha, architektúra, výhľady, dopravná dostupnosť a dostupnosť služieb. Myslím že je to ale hlavne fakt, že sme nevytvorili izolovaný ostrov uprostred mesta, ale miesto, ktoré je plne prepojené so svojím okolím a rozvíja jeho charakter.
4. Prečo ste sa rozhodli pre konkrétnu „vizualitu“ projektu? Aké prvky alebo detaily boli pre vás kľúčové?
Michal Hovančák: Aktuálne fasádne riešenie bolo inšpirované londýnskou zástavbou. Vizuál je úzko spätý s funkčnosťou a požiadavkami trhu, ktoré sú v našich končinách odlišné ako v metropole Veľkej Británie. Na to sme reagovali aj našim finálnym návrhom, ktorý tieto špecifiká zohľadňuje. Princíp stvárnenia fasád však ostal jednoznačný – bytové objekty pozdĺž Košickej ulice majú jednotný výraz s dôrazom na detail a živý parter. Objekty vo vnútrobloku sú vo výraze rôznorodejšie, čo balansuje “vizuálnu nudu”. V neposlednom rade je to stvárnenie “landscape-u” od kolegov zo štúdia LABAK, ktorý je rozmanitý a výborne spája tieto dva svety.
Tomáš Molnár: Na začiatku boli silné urbanistické vzťahy, hmota a tektonika, ktoré viedli ku silnému konceptu gradácie smerom ku Dunaju. Ako som spomínal na začiatku, výrazný vplyv mala architektúra bývalej Gumonky. Tento vplyv sa pretavil do výraznej fasádnej profilácie a veľkých presklených plôch s nádhernými výhľadmi na staré mesto a stranu Ružinova.
5. Ktoré architektonické prvky projektu považujete za dôležitejšie alebo ikonické?
Michal Hovančák: Určite najzapamätateľnejšia je fasáda spojovacích nízkych “krčkov” – bytových veží, kde je použitý keramický glazovaný fasádny obklad. Inšpirovali sme sa elegantnou londýnskou klasikou, ktorá spolu so zvyšnou fasádou vytvorí jemný kontrast a v dotyku s rušnou cestou z nej bude sálať anglický pokoj a nadhľad.
Tomáš Molnár: Súhlasím, našim cieľom bolo diverzifikovať fasádu, podporiť hmotovú štruktúru a odlíšiť jednotlivé funkcie, priniesť rozmanitosť. Tento výrazový prvok striedania materiálov a výrazná zelená je podľa mňa zapamätateľný na prvú.
MH: Dôležitým je podľa mňa aj verejný priestor vnútrobloku, ktorý sa kolegom veľmi vydaril. Cením si jeho rozmanitosť, reakciu na dnešný uponáhľaný mestský život.
6. Ako dlho ste na projekte pracovali a aký bol váš prístup k jeho návrhu?
Michal Hovančák: Pre mňa je to už piaty rok na tomto projekte, no ako som spomínal jeho história siaha ešte ďalej. Je správne, že v dnešnej dobe klient vníma riešenie svojho zámeru komplexne čo tento projekt odzrkadľuje a my architektonicky či mestotvorne môžem svoje zámery aj tak prezentovať.
Tomáš Molnár: Bol to tvorivý proces už od roku 2018, kedy sme začali skúmať územie, jeho okolie, limity a možnosti ktoré poskytuje. Dlhý čas kreatívnej práce ale aj hľadania technických možností.
7. Aké výzvy ste museli prekonať počas procesu navrhovania?
Michal Hovančák: V rámci návrhu fasád sme rozbehli v počiatočných fázach projektu internú súťaž ktorá vyprofilovala súčasný vizuál. Víťazom bol nakoniec spoločný návrh, ktorý vznikol z predložených variantov od jednotlivých kolegov. Reagovanie na zmeny trhu a s tým spojné požiadavky klienta nás vždy udržiavali v strehu.
Tomáš Molnár: Nájsť ten správny výzor fasády bola určite veľká výzva, ale toto územie ich prinieslo samo o sebe celkom dosť. Je to veľmi komplikovaná poloha so zložitými nadväznosťami. Pre mňa to bolo skôr nájsť súhru medzi Downtownom – výškovou, modernou štvrťou a na druhej strane rodinnými domami s ukľudneným charakterom.
8. S ktorými odborníkmi ste spolupracovali na technických či dizajnových riešeniach?
Michal Hovančák: Na dizajne “landscape” s už spomínaným ateliérom LABAK. Interiér spoločných priestorov bytových domov ako aj komerčných priestorov bol zverený ateliéru Rudohradský. Zaujímavosťou je objekt materskej školy. Jej technické aj architektonické stvárnenie podliehalo súťaži, ktorú inicioval interne klient. Zadaním bola ekologická stavba. Výsledok je pomerne svojrázny a v kontexte pôsobí osviežujúco.
9. Čo vás viedlo k návrhu konkrétnych dispozícií bytov?
Michal Hovančák: Výzvou bola svetlotechnika, tá ovplyvnila tvar budov – hlavne fasádu bytových veží pozdĺž Košickej. Byty sú priestranné čo je pre túto lokalitu určite žiadúce a ponuka typov bytov ozaj pestrá.
Tomáš Molnár: Snaha vytvoriť priestranné byty s peknými výhľadmi a veľkými oknami. Samozrejme vždy sa snažíme, aby všetky priestory boli plne funkčné a využiteľné. A keď som videl fyzické modely vzorových bytov, ktoré sa nachádzajú v showroome JTRE, tak som sa utvrdil v tom, že sa to podarilo.
Michal Hovančák: Snahou každého projektu u nás je navrhovať priestor zmysluplne tak, aby sa zúžil priestor na neskoršiu optimalizáciu. V dnešnej dobe – z pohľadu ekológie a racionalizácie nákladov na výstavbu – už nie je zodpovedné konať inak.
10. Aké riešenia ste navrhli pre parter a verejný priestor? Akú atmosféru alebo funkciu ste chceli dosiahnuť?
Michal Hovančák: Parter musí byť živý – nadväzuje na veľmi obľúbenú Košickú ulicu, ktorá má v tomto latku nastavenú vysoko na bratislavské pomery. Preto bolo našou podmienkou využiť ho čo najviac v celej jeho dĺžke, nielen pozdĺž Košickej ulice ale aj z vnútrobloku.
Tomáš Molnár: Hlavný peší pohyb a cyklistov sme presunuli do vnútrobloku na ukľudnenú stranu zóny s cieľom vytvoriť priestor pre komunitný život. Verejný priestor otvorený do Plátenníckej a detské ihriská spolu s vybraným typom funkcií tento priestor na to predurčujú.
11. Na ktorý prvok alebo aspekt návrhu ste obzvlášť hrdí?
Michal Hovančák: Vysporiadanie sa s hmotovým riešením celého bloku – nebol som síce osobne od začiatku pri jeho kreovaní, no pokladám ho za kvalitne vyriešený.
Tomáš Molnár: Ťažko sa mi udržiava odstup, a preto by som asi vybral všetky. Ale vyberiem aspoň dve. Hmotové usporiadanie, ktoré má výrazný dopad na svoje okolie, a potom fasáda bytových veží, kde sa nám podarilo udržať pôvodnú koncepciu – ten prvotný impulz.
12. Ako sa projekt zapája do kontextu lokality a komunikuje so svojím okolím?
Michal Hovančák: Projektom Downtown Yards logicky urbanisticky nadväzujeme na súbor Klingerka. Aj keď je Downtown Yards situovaný hlavne pozdĺž ulice Košická, spolu s Klingerkou a plánovanou poslednou etapou v podobe výškovej stavby uzatvárame križovatku a určujeme trend budúceho rozvoja Prístavnej ulice. Dôležitým bude prepojenie smerom k zimnému prístavu, ktorý sa do budúcna profiluje ako možný smer rozširovania zástavby pozdĺž Dunaja.
Tomáš Molnár: Návrh priestorovo nadväzuje na okolité štruktúry, vychádza z výškovej nivelety okolia. Mierkovo je nastavená ako prirodzené pokračovanie Košickej ulice s plynulou gradáciou k Dunaju. Zohľadňuje mikromierku a intímny charakter rodinných domov Klingerovej kolónie.
13. Ako si predstavujete budúci život a dynamiku v Downtown Yards?
Michal Hovančák: Downtown Yards sa nachádza v centre diania. Momentálne ho obklopuje čulý stavebný ruch a veľa kvalitných realizácii. Do budúcna sa tak stane súčasťou novodobej modernej Bratislavy, čo bezpochyby prispeje k dynamike tejto časti mesta.
Tomáš Molnár: Verím že budúci život budú obyvatelia vnímať tak, že žijú v centre mesta na „Košickej“ s výbornou dostupnosťou služieb a kvalitným verejným priestorom. Blízkosť Dunaja, hrádze a parkov a zároveň služby a kultúra na pár metrov. Život bez kompromisov.
14. Čo pre vás tento projekt znamenal osobne aj profesionálne?
Michal Hovančák: Rozsah projektu a rozmanitosť tém, ktorými sme sa zaoberali a museli sa vysporiadať. Osobne som rád, že vytvárame hodnotný kúsok mesta, v ktorom pracujem a žijem (prevažnú časť dňa). A verím, že bude rovnako prijatý aj spoločnosťou.
Tomáš Molnár: Zlepšil som si svoju sebadisciplínu. Projekt poskytol veľký priestor pre kreatívnu prácu, ale priniesol aj veľa výziev, ktoré si vyžiadali sústredenie, výdrž a pevné nervy, takže tam som mal priestor sa zdokonaľovať. Keď sa dnes obzrieme, tak je to spokojnosť s výsledkom.
15. Aké posolstvo by ste chceli odovzdať tým, ktorí budú túto architektúru využívať?
Michal Hovančák: Aby ju využívali naplno podľa svojich potrieb a nebáli sa priniesť do toho prostredia to, čo majú radi. Architektúra bez života je len pekný obrázok na webovej stránke, ktorý v okamihu vystrieda iný.
Tomáš Molnár: Súhlasím. Obyvatelia si budú teraz tvarovať prostredie podľa seba a vdýchnu mu jeho vlastný jedinečný charakter. My ako architekti sme sa snažili aby na to mali všetky dostupné prostriedky.
