Technológie, ktoré kedysi patrili len do sveta vedeckých laboratórií či vesmírneho výskumu, dnes čoraz viac vstupujú aj do bežného života. V stavebníctve už dávno nejde iba o betón, tehly a lopaty – digitálne modelovanie, presné merania a moderné senzory dokážu zefektívniť celý proces od návrhu až po poslednú skrutku. Jedným z takýchto nástrojov je BIM – Building Information Modelling, ktorý vytvára niekoľkovrstvový virtuálny model stavby ešte predtým, než sa položí jediný kameň. V tomto procese sú kľúčové najmä informácie od geodetov, predovšetkým informácie o vlastnostiach z povrchu objektu, avšak niektoré metódy skenovania sú schopné nahliadnuť aj do jeho vnútra, a to bez potreby deštruktívneho testovania. A tu začína príbeh stromov na Plátenníckej ulici, kde stál investor pred rozhodnutím: ako zrekonštruovať vozovku, chodník, križovatky, vybudovať nový cyklochodník – a pritom ochrániť, zachovať a dokonca ozdraviť pôvodnú alej.
„Neinvazívne a nedeštrukčné merania stavu existujúcej aleje prebiehali niekoľko dní, pričom bol detailne zmapovaný a zmeraný každý jeden strom individuálne aj v zapojení s ostatnými v rámci ulice,“ vysvetľuje projektový manažér JTRE Marián Židek a upresňuje, že cieľom série podrobných meraní bolo zmapovať nielen povrchovú štruktúry jednotlivých stromov, ale aj ich vnútorný stav a viditeľné či skryté deformácie, ktoré by ich mohli oslabiť, či podrobne analyzovať koreňovú sústavu a podložie kvôli ich stabilite.
Najefektívnejšou metódou zberu informácií je terestrické laserové skenovanie (TLS). Základné LiDAR-ové terestrické skenovanie slúži na zachytenie trojrozmernej štruktúry vegetácie, zachytáva veľmi presnú geometriu jednotlivých stromov, vrátane ich priemeru, výšky, objemu a korunovej sústavy. „Nasledujúce georadarové skenovanie sa zameriava na analýzu vnútornej štruktúry drevín. Táto metóda umožní identifikovať prípadné poškodenia, dutiny alebo oslabenia v štruktúre stromov,“ vysvetľuje Miroslav Garaj zo spoločnosti DIMATZ, ktorá prieskum realizovala. Ďalším krokom bolo meranie koreňovej sústavy, pri ktorom zmapovali koreňové systémy až do hĺbky 12,5 metra. „Opakované merania s rôznou frekvenciou sme vykonali vzhľadom na zloženie pôdy v mieste merania, kde je vo väčšej miere v podloží zastúpená stavebná suť, čo ovplyvňuje kvalitu nameraných dát,“ približuje Miroslav Garaj a dodáva, že aj napriek uvedeným komplikáciám s podložím boli všetky namerané údaje zaznamenané v správnom súradnicovom systéme s presnou polohou, a bez objemovej straty.
Tieto dáta sa stali základom pre stavebné práce. Pri výkopoch sa pracovalo „chirurgicky“ tak, aby sa korene starých stromov neporušili a zachovala sa tak ich maximálna stabilita. Výsledok? Nový cyklochodník je už pripravený na kolaudáciu, a stromy čaká na jeseň ozdravný rez aj dosadenie ďalších až po Prístavnú ulicu. Plátennícka ulica je dôkazom, že aj modernizácia môže ísť ruka v ruke s ochranou prírody – ak sa do nej zapoja správne technológie a ľudia, ktorým na nej záleží.
