Prejsť na obsah
8. októbra 2024

Michal Marcinov: Na otázku, či môže byť krajina umením, odpovedám áno

V roku 2012 založil krajinno-architektonickú kanceláriu Laboratórium architektúry krajiny – LABAK, s ktorým urobil viacero realizácií od súkromných záhrad cez developerské projekty až po verejné súťaže. Krajinný architekt Michal Marcinov so svojim tímom je už pravidelne súčasťou nominovaných a víťazných projektov ocenenia CE.ZA.AR.

1. Váš ateliér sa zúčastnil a zvíťazil v mnohých architektonických súťažiach a za sebou má desiatky úspešných realizácií. Čo je tou tajnou ingredienciou Vašich návrhov, že sú také žiadané?

S kolegami sa takmer pravidelne zúčastňujeme architektonických súťaží. V posledných rokoch ide v priemere o 5 súťaží ročne. Záleži od rozsahu a obsahu zadania. Často bývame súčasťou širšieho kolektívu zloženého z architektov, krajinných architektov, dopravných inžinierov a mnohých iných odborných profesii. Áno, niekedy nás poteší  výhra, inokedy honorované umiestnenie a občas jednoducho obídeme na prázdno. Aj keď prehry patria k súťaženiu, stále to považuejeme za najlepšiu formu obstarávania služieb architekta. Súťaže sú pre nás v podstate najslobodnejšou formou práce architekta a príležitosťou prichádzať s riešeniami nad rámec všedného alebo doteraz poznaného prístupu. Najradšej máme práce na zadaniach, ktoré vyžadujú doplnenie špecifických poznatkov a prinútia nás naštudovať si danú problematiku. To v kontexte našej profesie znamená aj vytvorenie kultivovanej formy riešenej problematiky.  A to je podľa mňa odpoveďou na otázku. 

2. Vychádzate z poznania genézy životného prostredia a fungovania biodiverzity. Riešia rastliny, tak ako ľudia, vzťahy medzi sebou?

Toto je skôr odborná otázka na botanikov a biológov. Profesia krajinnej architektúry je do veľkej miery všeobecná a má rozumieť jazyku mnohých odborníkov. Preto môžem zo svojej pozície odpovedať všeobecne, že áno. Je za tým viacero vrstiev ako pôdne podmienky, prostredie, kombinácia druhov, ich adaptačné schopnosti a mnoho ďalšieho. Vždy vychádzame z poznatkov a osobných skúseností profesionálov z oblasti ekológie, biológie, arboristiky a pod. Vyskytujú sa však momenty, kedy príroda absolútne prekvapí a v danom prostredí prosperuje absolútne neočakávané. Skúmanie a prax je nepretržitý proces, preto máme stále otvorenú myseľ a s porozumením počúvame skúsenosti kolegov.

3. Bolo pre Vás výzvou hľadať a nájsť identitu riešenej lokality v Downtown Yards. Ako sa takáto identita hľadá?

Bolo to zadaním a teda výzvou. Riešené územie prešlo v relatívne krátkom čase dynamickými zmenami.  A keďže sa jedná o významný zásah v krajine vykonaný človekom v čase, bude a je z nášho pohľadu správne vyvážiť tento stav pozornosťou, ktorá je venovaná pôvodnej krajine v tejto lokalite. Hľadanie identity je otázkou kritického premýšľania a nachádzania argumentov. Čas je relatívny, keď premýšľate nepretržite a nie len v rámci pracovnej doby. Ale na krajinno – architektonické riešenie sme mali k dispozícii dva mesiace vzhľadom na aktuálny stav projektu akotakého. Čiže sme komprimovali ideálny čas do zadaného termínu.

4. Londýnsky štýl projektu netkvie iba v jeho architektúre, ale v celkovom nastavení projektu – utlmená automobilová doprava, podpora komunitných aktivít, dôraz na ekológiu. Inšpiroval aj Vás?

Tento prístup k doprave, aktivitám a ekológii si osvojujeme už dlhú dobu, takže ak hovoríme o inšpirácii, tá vzišla hlavne z histórie miesta, užších vzťahov s okolím a samozrejme architektúrou a vzťahmi medzi jednotlivými budovami. Krajinárske riešenie maximálne využíva priestorový potenciál pre aplikáciu výsadby v zastavanom území mesta. Vychádza z historického. kontextu lokality a druhovo nadväzuje na pôvodné spoločenstvá lužných lesov s pridaním najmä kvitnúceho efektu v jednotlivých ročných obdobiach. Ide o striedanie kvitnúcich scenérií v čase a sekvencii takzvaných monokultúrnych celkov.

5. Je umením vytvoriť „galériu krajiny“. Máte nejaký osvedčený tip ako začleniť verejný priestor do života mesta?

Môže byť krajina umením?  Môže byť krajina galériou? Položili sme si tieto otázky. O tom je náš prístup k práci. Snažíme sa na ne čo najlepšie odpovedať a dokázať že áno. Odpoveďou bude kultúra verejného priestoru a udržateľnosť z hľadiska mierky, funkcie, prevádzky a formy. V prípade Downtown Yards vychádza fragmentácia na minimalistické mikro záhrady zo snahy vytvoriť prostredie záhrad naviazané na funkciu bývania a mimo zástavby rodinných domov. Minimalizmom sa sleduje optimalizácia správy a údržby ako aj nároky na závlahu. Mix záhrad zjednocuje vrstva výsadby stromov primárne vo viackmennej forme s doplnením klasických solitérov. Ekologické aspekty riešenia maximalizácie nespevnených plôch a tienenia sú dopĺňané hospodárením s dažďovými vodami.

Súvisiace články

  • Veríme si. Dôkazom toho budú aj čísla, ktoré prinesieme z predaja

    Po dvoch rokoch spomalenia prichádza oživenie trhu s realitami. Najmä novostavby v centre Bratislavy dokázali držať svoju cenu na pomerne stabilnej úrovni aj pri zvyšovaní úrokových sadzieb. Spojenie zotavujúceho sa segmentu s výnimočným projektom môže znamenať sľubnú investičnú príležitosť. Ako sa investori v minulosti presvedčili, kúpa novostavby v Bratislave pred začiatkom jej výstavby je rozhodnutie […]

  • PRVÝ MÍĽNIK VÝSTAVBY

    „Po takmer dvoch rokoch príprav sme začali s hĺbkovým zakladaním stavebných objektov. Zhotovitelia hrubej stavby začali s betonážou základových dosiek a s výstavbou železobetónových konštrukcií spodnej stavby. Výkopové práce sme realizovali v celkovom objeme takmer 150-tisíc kubických metrov, aby sme mohli začať s vŕtaním a osádzaním pilót a následnou realizáciou základovej dosky a skeletov spodnej […]